Zástupy ľudí idú za Ježišom, aby boli uzdravení, teda hľadajú svoje vlastné dobro: „Nikdy nedokážeme nasledovať Boha s čistým úmyslom od začiatku, vždy tak trochu pre nás a trochu pre Boha. A cesta znamená očistiť tento zámer. A ľudia idú, hľadajú Boha, ale tiež zdravie, uzdravenie. A vrhajú sa na neho, aby sa ho mohli dotknúť, aby vyšla z neho tá sila a uzdravila ich.“
Ale najdôležitejšou vecou nie je, že Ježiš uzdravuje – vysvetľuje pápež František. Telesné uzdravenie „je znamením iného uzdravenia“. Ani skutočnosť, že „Ježiš hovorí slová, ktoré prenikajú do srdca“, to určite pomáha ku stretnutiu sa s Bohom, avšak najdôležitejšou vecou, ako hovorí List Hebrejom (Hebr 7, 25 – 8, 6), je toto: «Ježiš môže naveky spasiť tých, ktorí skrze neho prichádzajú k Bohu, lebo žije stále, aby sa za nich prihováral.» Ježiš dáva spásu a Ježiš je zástanca – toto sú dve kľúčové slová, povedal Svätý Otec.
„Ježiš dáva spásu! Tieto uzdravenia, tieto slová, ktoré prichádzajú k srdcu, sú znamením a začiatkom spásy. Je to cesta spásy pre mnohých, ktorí spočiatku idú, aby počúvali Ježiša alebo prosili o uzdravenie, a potom sa vrátia a zakusujú spásu. Je azda najdôležitejším to, že Ježišlieči? Nie, to nie je tým najdôležitejším. Že nás učí? Ani to nie je to najdôležitejšie. To, že dáva spásu! On je Spasiteľ a my sme ním spasení. A to je to najdôležitejšie. Toto je sila našej viery.“