Z Denníčka svätej sestry Faustíny:
797/ Ježiš mi povedal: „ Nebudeš sama, lebo ja som s tebou vždy a všade. Pri mojom srdci sa neboj ničoho. Vedz o tom, že moje oko veľmi pozorne sleduje každý pohyb tvojho srdca. Beriem ťa do ústrania, aby som sám utváral tvoje srdce podľa svojich budúcich zámerov. Čoho sa bojíš? Ak si so mnou, kto sa odváži sa ťa dotknúť? Nesmierne sa však teším, že mi hovoríš o svojich obavách, dcéra moja. Hovor mi všetko tak jednoducho a ľudsky, robíš mi tým veľkú radosť. Ja ťa rozumiem, lebo som Boh – človek. Tá jednoduchá reč tvojho srdca je mi milšia než hymny zložené na moju oslavu. Vedz, dcéra moja, že čím je tvoja reč jednoduchšia, tým viac ma priťahuješ k sebe. A teraz buď pokojná pri mojom srdci.“
Keď sa mi pred nejakým časom dostal do rúk Denníček, vtedy ešte blahoslavenej sestry Faustíny, bola som vo veľkom očakávaní, čo sa stane, a čo zmení v mojom živote, keď ho dočítam. Vedela som len toľko, že sa Pán Ježiš rozprával so sestrou Faustínou, a že na Jeho žiadosť bol namaľovaný obraz, a zavedený sviatok Božieho milosrdenstva. Keď som začala čítať, bola som prekvapená, a sklamaná zároveň, text mi nič nehovoril, vôbec som mu nerozumela. Tak som Denníček odložila do najvyššej police, kde zostal niekoľko rokov. Absolvovala som niekoľko pokusov znovu začať čítať, ale dopadlo to rovnako – Denníček som vrátila na pôvodné miesto. Ale jeden maličký krôčik som predsa urobila. Obraz Božieho milosrdenstva som zavesila na stenu, a naučila som sa modliť Korunku Božieho milosrdenstva – vtedy sa mi zdala neskutočne dlhá…
Po dlhej ceste hľadania, omylov, pádov, vstávania, opustenosti, bezmocnosti, strachu, a zúfalstva som vďaka Božiemu milosrdenstvu našla Lásku, Odpustenie, a Pokoj, našla som Jeho, vlastne On ma našiel prvý, ale ja som Ho nespoznala. Ďakujem Ti Ježiš za tvoje nepochopiteľné milosrdenstvo, za nekonečnú lásku a odpustenie.
Teraz Denníček nečítam ako knihu, ale skôr ho vnímam ako poštu od Ježiša pre mňa, ako láskyplné vyučovanie, s pohladením, povzbudením, niekedy aj napomenutie v takej pravde o mojom vzťahu k nemu a k blížnym.
Z Denníčka svätej sestry Faustíny:
1632/
Pritiahol si sám k sebe moju dušu, ó, Pane.
Ó, večný Pane, Ty sám si sa ku mne znížil,
dal si mojej duši seba samého hlbšie spoznať…
SL
Názor k “Milosrdné Srdce Ježišovo”
Ahoj SL! Veľká vďaka za svedectvo. Mám podobnú skúsenosť. Presne tak treba Denníček čítať. Veď Ježiš nekázal Faustíne písať Denníček kvôli nej samej, ale na úžitok iným dušiam, teda nám.
A myslím, že rovnakým spôsobom treba čítať i Sväté Písmo. Ako ľúbostný list Boha pre mňa.
Nie je možné pridávať komentáre.