Sme vo vojne.

Praví kresťania nič nerobia a vyhrávajú. Nič nerobia navonok, oni bojujú vo svojom vnútri rozhodujúci zápas. Nie so svetom, ani proti svetu. Bojujú tam, kde sa nachádzajú. Vo svojom vnútri bojujú s tým, čo k nim nepatri, nadobúdajú čoraz viac územia vnútornej slobody, víťazia nad sebou, menia sa, a tak, aj keď sa to naozaj zvonka nezdá, zvnútra premieňajú svet.

Tento boj nazývajú modlitbou. Ich zbrojou je ticho a samota, ich bojové pole je ich vlastné srdce, ich veliteľom je Ten, ktorý o sebe povedal: “Ja som premohol svet”, ich muníciou je láska, ktorá neustále odpúšťa, ich strategickou silou je Múdrosť, ktorá pochádza zhora.

Po každom boji nachádzajú odpočinok a posilu v náručí svojho Otca, ktorý ich zahŕňa svojou blízkosťou, a tak vtláča do nich pečať svojej prítomnosti a pokoja. Napokon, kdekoľvek pôjdu a budú sa nachádzať, prinesú Ho ako najväčší dar, na ktorý svet postupne zabudol.

Amen.

otec Ľuboš Václavek