Smrť, ktorú vysvetľuje dievčatko s rakovinou v terminálnom štádiu

Ako onkológ s 29-ročnou odbornou praxou môžem potvrdiť, že som sa zmenil a dozrel vďaka drámam, ktoré prežívali moji pacienti. ,,Naše skutočné limity nespoznáme dovtedy, dokiaľ sme schopní ísť oveľa ďalej.

S dojatím si spomínam na onkologickú nemocnicu v Pernambuco, v ktorej som ako odborník robil prvé kroky. Začal som navštevovať detské onkologické oddelenie a zamiloval som sa do neho.

Bol som prítomný pri drámach mojich pacientov, malých nevinných obetí rakoviny. Po narodení mojej prvej dcéry som sa začal cítiť nesvoj pri pohľade na utrpenie detí. Až prišiel deň, keď popri mne prešiel anjel.

Jedného dňa sa prebudím v Jeho dome

Pozeral som sa na tohto anjela v podobe 11-ročného dievčatka, vysileného z dvoch dlhých rokov rozličnej liečby, vyšetrení, injekcií a všetkých tých problémov, ktoré prináša chemoterapeutický program a rádioterapia. Nikdy som však nevidel tohto anjela poddávať sa. Veľakrát som ho videl plakať. Videl som aj strach v jeho očiach, ale to je ľudské!

Jedného dňa som prišiel do nemocnice skôr a našiel som môjho anjelika v izbe samého. Spýtal som sa, kde je jeho mama. Ešte ani dnes nedokážem vyrozprávať odpoveď, ktorú mi dal bez toho, aby som sa hlboko nedojal.

,,Moja mama vyjde niekedy von z izby, aby na chodbe v skrytosti plakala. Myslím, že keď zomriem, moja mama bude cítiť smútok. Ale ja sa nebojím zomrieť. Nenarodila som sa pre tento život.“

,,Čo pre Teba znamená smrť, môj poklad?“ opýtal som sa jej.

,,Keď sme malí, chodíme niekedy spať do postele našich rodičov a nasledujúci deň sa prebudíme v našej posteli, však?“

(Spomenul som si na moje dve dcéry. Jedna mala v tom čase 2 a druhá 6 rokov. S nimi sa nám stávalo presne to isté)

,,A tak jedného dňa zaspím a môj Otec ma príde vziať. A ja sa prebudím v Jeho dome, v mojom skutočnom živote.“

Zostal som ohromený a nevedel som, čo povedať. Cítil som sa zaskočený duchovnou zrelosťou tohto dievčatka, ktorá bola utrpením urýchlená.

,,A moja mama bude cítiť smútok,“ dodala.

Dojatý a v snahe zadržať slzy, som sa opýtal: „Čo pre teba znamená smútok, dieťa moje?“

,,Smútok je láska, ktorá zostáva.“

Láska, ktorá zostáva

Dnes, v mojich 53 rokoch by som nenašiel nikoho, kto by ponúkol lepšiu, priamejšiu, jednoduchšiu definíciu slova ,,smútok“: Je to láska, ktorá zostáva.

Môj anjelik odišiel z tohto sveta pred mnohými rokmi. Zanechal mi však veľkú lekciu, ktorá mi pomohla zlepšiť život a hľadať spôsoby, ako byť ľudskejší a  prívetivejší voči mojim pacientom a mať pred očami skutočné životné hodnoty.  Keď sa zvečerieva a nebo je jasné a ja zbadám hviezdu, nazývam ju ,,môj anjel“, ktorý sa trblieta a svieti na nebi.

Predstavujem si, že je v jeho novom a večnom domove žiarivá hviezda.

Ďakujem, anjelik, za život, ktorý som v Tebe mal. Za lekcie, ktoré si ma naučil. Za pomoc, ktorú si mi preukázal. Aké krásne, že existuje smútok! Láska, ktorá zostala, je večná.

(Prevzaté z: http://www.cestaplus.sk/cestaplus/clanok/smrt-ktoru-vysvetluje-dievcatko-s-rakovinou-v-terminalom-stadiu)